Kyberšikanovanie ako prejav agresie v systéme virtuálnej komunikácie a možnosti jeho prevencie

PhDr. MÁRIO DULOVICS, Banská Bystrica

Expanzia vo vývoji novodobých médií ako sú internet a mobilné telefóny v posledných dvoch dekádach otvorila dvere k novým možnostiam v oblasti komunikácie, zábavy, relaxu, prístupu k informáciám, ako aj v oblasti medziľudských vzťahov. Internet, ale aj mobilné telefóny poskytujú širokú škálu komunikačných kanálov, prostredníctvom ktorých je možné šíriť informácie. A práve široké spektrum komunikačných možností a relatívne jednoduchý prístup k osobným informáciám, ako aj možnosť anonymného vystupovania robia z výhod novodobých médií zároveň aj ich najväčšie deficity, ktoré môžu viesť jedincov so sklonmi k deviantému správaniu k ich zneužívaniu.

Šikanovanie a kyberšikanovanie – vzájomná komparácia

    Kyberšikanovanie je úzko prepojené s rozvojom novodobých médií. Ide o transfer „tradičnej“ formy patologického správania jedinca do virtuálneho sveta, ku ktorému v súčasnosti dochádza čoraz častejšie. Ako sa uvádza v publikácii „Deti v sieti“, ktorá bola vydaná v rámci projektu Zodpovedne.sk „Kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. Nie je to niečo nové, je to len prejav, ktorý sa objavuje v inom priestore. S rozšírením moderných technológií sa aj výrazná časť šikanovania presunula do virtuálneho prostredia. Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takéto šikanovanie im môže pripadať iba ako druh neškodnej zábavy.“ V intenciách predkladaného príspevku sú predmetom nášho záujmu najmä deti a mládež ako aktéri kyberšikanovania. Ako sme už vyššie spomenuli, kyberšikanovanie je sofistikovanejšou formou klasického šikanovania, čo nás vedie k analýze ich totožných prvkov a odlišností. Problematike šikanovania venuje pozornosť mnoho autorov (M. Říčan, M. Kolář, I. Emmerová, A. Hudecová a iní), ktorý sa zhodujú v názore, že ide o opakované prejavy násilia, pre ktoré je charakteristická nerovnováha síl medzi obeťou a agresorom. Táto nerovnováha môže vyplývať z duševnej alebo fyzickej nadradenosti agresora voči obeti. Kyberšikanovanie môžeme definovať ako  „...  zámerné a opakované, poškodzujúce správanie spôsobované cez elektronické média(internet, mobilné telefóny a pod.)“(S. Hinduja – J.W. Patchin, 2009) Ako vidieť, v prípade kyberšikanovania sa stráca nerovnováha síl medzi agresorom a obeťou, jeho typickými znakmi sú: snaha poškodiť obeť, opakovanie nežiaduceho správanie a realizácia nežiaduceho správanie prostredníctvom elektronických komunikačných technológií.

D. Čechová a E. Hlistová uvádzajú nasledovné body, v ktorých sa kyberšikanovanie líši od tradičného šikanovania:

Anonymita - ak sa šikanovanie deje v škole, útočníka poznáme a potencionálne sa mu môžeme vyhnúť. Anonymita, ktorú zabezpečuje internet, však obeti znemožňuje určiť, či je útočník sám, alebo ide o skupinu, či je to priateľ alebo nepriateľ, chlapec alebo dievča, známy alebo neznámy, mladší alebo starší, niekto zo školy alebo odinakadiaľ. Anonymita má dôsledky na vinníka i obeť.
Dostupnosť - tradičné šikanovanie sa deje v škole, alebo na ceste do/zo školy. Na druhej strane šikanovanie sa môže diať 24 hodín, 7 dní v týždni, kedykoľvek obeť zapne počítač.
Strach z potrestanie - pri tradičnom šikanovaní sa agresor vyhráža obeti a zakazuje jej o tom niekomu povedať. Pri internetovom šikanovaní sa obeť obáva straty možnosti používať počítač. Keďže mobil a počítač sú dnes kľúčové elementy spoločenského života, dieťa je vlastne agresorom potrestané.
Diváci - väčšina tradičného šikanovania sa deje v prítomnosti divákov alebo svedkov, čo stimuluje agresorovo správanie a ešte viac zraňuje a ponižuje obeť. Diváci pri internetovom šikanovaní majú odlišnú rolu. Môže ísť o nechcených divákov, ktorí sú jednoducho svedkami šikanovania, alebo útočník zneužije ich internetové meno – v tom prípade ide o šikanovanie v zastúpení. (2009, s. 40-41.)

Formy kyberšikanovania

V súvislosti s nastolenou problematikou je dôležité poukázať na skutočnosť, že kyberšikanovanie nie je len otázkou virtuálneho priestoru a internetu, ale k jeho realizácii dochádza mnohokrát aj prostredníctvom mobilného telefónu. Komunikačné technológie poskytujú agresorom mnoho možností ako kontaktovať potenciálnu obeť. Na danú skutočnosť poukazuje aj K. Hollá (2009, s. 41), ktorá uvádza nasledovné formy kyberšikanovania:

 -  odosielanie e-mailu, ktorý môže byť ohrozujúcu alebo znepokojujúci a môže obsahovať príklady rasizmu, sexizmu a pod.,

 - odosielanie rýchlych správ (RP správ) v diskusných fórach, pričom môžu byť do šikanovanie prostredníctvom online konverzácií zapojení i viacerí účastníci,

- vytvorenie a nastavenie profilu, ktorý uráža a zosmiešňuje dotyčnú osobu, odosielanie ponižujúceho a urážajúceho textu, videa alebo fotografie prostredníctvom mobilného telefónu. Zároveň sem patria anonymné textové správy a zdieľané videá s fyzickým útokom na jednotlivca (happy slapping).

Výsledky výskumu

Parciálnou oblasťou výskumu, ktorý sme realizovali v roku 2011 bola aj problematika kyberšikanovania. Oslovili sme 566 žiakov, z toho 309 žiakov 6. a 8. ročníka základných škôl a 257 žiakov 2. a 4. ročníka stredných škôl. Ako výskumnú metódu sme použili dotazník vlastnej korešpondencie. Vzhľadom na to, že kyberšikanovanie môže byť realizované rôznymi spôsobmi, rozhodli sme sa vyselektovať len niektoré jeho formy, konkrétne zverejňovanie zosmiešňujúcich fotiek alebo videí a odosielanie výhražných e-mailov. Ďalej sme boli zvedaví na skutočnosť, koľko žiakov so sklonmi k agresívnemu správaniu prenáša tento model do virtuálneho sveta.

Podobne ako je to pri bežnom šikanovaní, aj o kyberšikanovaní môžeme hovoriť len v prípade, keď sa negatívne spôsoby správania opakujú, teda nejde o jednorazový úkaz. Na základe tohto tvrdenia nemôžeme považovať za agresorov kyberšikanovania žiakov, ktorí zverejnili zosmiešňujúcu fotku alebo video na internete jednorazovo.

Ako vyplynulo z nášho výskumu, opakované zverejňovanie údajov zosmiešňujúcich isté osoby na internete je skôr doménou chlapcov (9,1%) ako dievčat (2,9%). U jednorazových aktivít tohto typu sme výrazný percentuálny rozdiel medzi pohlaviami nezaznamenali, avšak v tejto oblasti sa vyskytovalo viac dievčat (17,9%) ako chlapcov (16,1).

Opakované zverejňovanie fotiek a videí sme zaznamenali u 34 teda 6% žiakov. Z tohto počtu 4 (0,7%) žiaci uviedli, že nikomu v triede neubližujú a nemali problémy ani s vyučujúcimi. Ďalej to bolo 10 (1,8%) žiakov, ktorí mali problémy s vyučujúcim raz, 3 (0,5%) uviedli, že opakovane a zároveň zvyknú zosmiešňovať svojich spolužiakov. Zvyšných 17 (3%) žiakov uviedlo, že zvyknú žartovať na úkor svojich spolužiakov avšak z agresívneho správania obvinení neboli. Ako vidieť, táto forma šikanovania sa vyskytovala takmer v rovnakej miere u žiakov, ktorí majú sklony k agresii aj v reálnom živote ako aj u tých, ktorí sklony k agresii v reálnom živote nemajú.

Na základe vyššie uvedenej analýzy sme dospeli k záveru, že len 13 (38%) žiakov, ktorí sa dopúšťajú analyzovanej formy kyberšikanovania, má sklony k agresivite aj v reálnom živote.

Ďalšou závažnou formou elektronického šikanovania je posielanie výhražných e-mailov, ktorých cieľom je zastrašiť alebo ublížiť inému človeku. Výhražný e-mail odoslalo  52 (9,2%) oslovených, z čoho 16 (2,8%) žiakov poslalo e-mail opakovane. Pre potreby nášho výskumu je znovu dôležitých tých 16 (2,8%) žiakov, ktorí túto činnosť vykonávajú opakovane. Považujeme za dôležité vyzdvihnúť, že 15 (2,7%) zo 16 žiakov zároveň uviedlo, že na internete zverejnili fotku alebo video, ktorá zosmiešňovala ich známeho. Z uvedených 16 (2,8%) žiakov sa u 6 (1,1%) vyskytli prejavy agresívneho správania v dôsledku ktorých mali opakovane problémy s vyučujúcimi, respektíve rodičmi svojich spolužiakov. U zvyšných 10 (1,8%) aktérov kyberšikanovania neboli problémy v reálnom živote.

Na základe našich zistení môžeme vysloviť tvrdenie, že agresormi kyberšikanovania vo výskumnom súbore boli žiaci so sklonmi k agresívnemu správaniu, ako aj žiaci, ktorí sa v bežnom živote javia v tomto smere ako bezproblémoví.

Prevencia kyberšikanovania

Zručnosti detí a mládeže v oblasti komunikačných a informačných technológií sú často na vyššej úrovni ako zručnosti samotných rodičov. Anonymita, dostupnosť internetu a mnoho ďalších faktorov komplikujú snahu rodičov ustrážiť činnosti dieťaťa vo virtuálnom svete respektíve  identifikovať už vzniknutý problém. Preto považujeme za veľmi dôležité oboznámiť deti a mládež o rizikách zneužívania komunikačných technológií a o hrozbách, ktoré môžu pre nich znamenať.

Šikanovanie i kyberšikanovanie je sociálno-patologický jav, ktorý môže vážne narušiť obeť po psychickej i sociálnej stránke. Ako sa uvádza v Metodickom usmernení č. 7/2006 k prevencii a riešeniu šikanovanie žiakov v školách a školských zariadeniach: „Z hľadiska trestného zákona môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov. Trestný zákon definuje trestný čin ako prečin a zločin. Môže ísť najmä o trestný čin ohovárania, nebezpečného vyhrážania, ublíženia na zdraví, obmedzovanie osobnej slobody, nátlaku, vydierania, lúpeže, hrubého nátlaku, krádeže alebo poškodzovania cudzej veci, neoprávneného užívania cudzej veci.“

Keďže agresorov kyberšikanovania je v bežnom živote zložité odhaliť, považujeme za dôležitú najmä primárnu prevenciu realizovanú na profesionálnej úrovni, v rámci ktorej je podstatné oboznámiť žiakov s negatívnymi dôsledkami kyberšikanovania pre agresorov i obete. V danom kontexte by sme chceli vyzdvihnúť profesiu sociálneho pedagóga, ktorý zohráva významnú úlohu v prevencii sociálno-patologických javov v školskom prostredí a dokáže prispieť k zlepšeniu celkovej klímy v škole. Pre tému nášho príspevku sú dôležité predovšetkým úlohy sociálneho pedagóga voči žiakom, ktoré vymedzuje Z. Bakošová, ako „Pomoc žiakom začleniť sa do kolektívu. V sociálnom správaní sa žiakov (najmä pri emocionálnych, mravných a sociálnych poruchách). V situáciách, keď je narušené ich sociálne prostredie a rodinná výchova žiakov, prípadne sa vyskytuje syndróm CAN. V situáciách oslabenia zdravotného stavu žiakov, dbá o ich psychohygienu v zmysle zabezpečenia zdravého životného štýlu. V situáciách násilia v škole chráni práva detí a mládeže a spolupracuje s tímom ďalších odborníkov na zlepšenie sociálneho správania sa aktérov šikanovania. V situáciách záškoláctva, experimentovania s drogami a podobne.“ (2008, s. 193.)

Na základe vyššie uvedených skutočností je zjavná potreba takých sociálnych pedagógov na školách, ktorí sú schopní na profesionálnej úrovni intervenovať do sociálneho prostredia žiakov a predchádzať, zmierňovať alebo eliminovať nežiaduce sociálne situácie v ktorých sa ocitli.

(Príspevok je priebežným výstupom projektu UGA č. 1-12-007-03 Riziko vzniku mediálnych závislostí u detí a mládeže a možnosti ich prevencie so zreteľom na profesiu sociálneho pedagóga).